„Sama seba som nespoznávala“
„Sama seba som nespoznávala“ – hovorí 42 ročná postcovidová pacientka. Po post-covidovej rehabilitácii opustila ADELI v oveľa väčšej pohode, posilnená, vyrovnaná a s cvičeniami „na doma“.
Čo sa stalo?
Mama dvoch detí nedá na manžela a svoje dve 11 a 17 ročné deti dopustiť. Všetci jej vychádzali v ústrety. Všetci sa z COVIDu vystrábili rýchlo, na rozdiel od nich sa stav Doris zhoršoval. Takisto v banke, kde Doris pracuje sa k nej správali maximálne tolerantne, po dlhej PN-ke sa pokúsila pracovať. Covid však písal iný scenár…
Pri chrípke človek vie, nakoľko je vážna a aké riziká hrozia – hovorí Doris. Každý pozná „menu“ chrípky, vrátane príznakov, liečby, rekonvalescencie, následkov liečby.
V POROVNANÍ S CHRÍPKOU JE COVID AKO PREHÝBAHÚCE SA ŠVÉDSKE STOLY, pestrá paleta prekvapení a netušených príznakov, z ktorých neviete, ktorý sa Vás bude týkať Vás osobne!
Čítanie s porozumením jej vydržalo maximálne hodinu. Vypadávali jej slovíčka, zošedli jej vlasy, zošúpala sa jej pokožka na dlaniach. Ešte 3 mesiace po COVIDe mala pocit, že má v hlave čosi „vykĺbené“. Jej telo bolo z ničnerobenia krásne zotavené a zároveň smrteľne unavené. Keď zazvonil telefón, dostávala stavy podobné záchvatom paniky, keď mala sama telefonovať kvôli banálnemu termínu u lekára, srdce jej od búšenia šlo vyskočiť z hrude. Ako šli týždne prepadol ju strach, že sa nevylieči.
„DOKÁŽEM SA NIEKEDY VRÁTIŤ K SVOJMU PôVODNÉMU ŽIVOTU?“- trápila sa počas bezsenných nocí…
Podľa odborníkov boli všetky výsledky pacientky v norme. Zabrať zrejme dostávala bránica a záložné dýchanie, ktoré sa človeku spúšťa v strese. Doris je pritom presvedčená, že vírus spustil lavínu príznakov, ktoré zasiahli jej nervovú sústavu.
Čo sa týka pomoci a rehabilitácie, (po COVIDe vo februári) ponúkli jej miesto na rehabilitácii v rodnom Rakúsku až v auguste. Ršte predtým, ako docestovala do ADELI však urobila pár krokov, ktoré priniesli výsledky:
V prvom rade sa Doris samostatne pokúsila obnoviť normálne hltanie. Z čias, keď chodila na logopédiu s deťmi jej zostali materiály, ktoré použila na tréning hltania. S kúskom keksíka cvičili svalstvo úst a hrdla. Podstúpila pravidelné dýchacie cvičenie s cieľom uvoľniť svalstvo bránice. Pravidelne chodila na prechádzky, pri ktorých ju zo začiatku zahanbovala jej mama, ktorá šla rýchlejšie… Pomohla jej i evolučná pedagogička, ktorá sa jej snažila odblokovať koreň mozgu, ktorý údajne blokoval komunikačné funkcie. A lúštila dokola sudoku, krížovky a čítala non-stop ľahké romány. Takto si cvičili stratenú schopnosť koncentrácie, porozumenia obsahu a tvorby slov pri reči. Najväčšou úlohou bolo udržať si optimizmus!
Týždeň na terapii v ADELI jej vrátil takmer všetko, čo sa obnovovalo len postupne. Na fyzioterapii s Ondrejom Murcinom sa naučila dýchacie techniky na zvládanie stresovej reakcie, Nordic walking zvýšil jej výdrž, meditácia obnovila pokojné dýchanie. Výborný prínos vidí Doris v sedeniach v hyperbarickej komore. Realisticky povedané, efekt bude zjavný po návrate domov, k rodine. Ale jedno je jasné: Doris je v tak dobrom zdravotnom stave, že sa plánuje vrátiť do práce už o dva týždne. Bude to super dobrá správa pre jej šéfa, ktorý s ňou pôvodne rátal až na jeseň !!
