Liečba dekompresnej choroby
Všetky prípady dekompresnej choroby by mali byť spočiatku liečené 100% kyslíkom v hyperbarickej komore (oxygenoterapia). Ak je pacient okamžite ošetrený 100% kyslíkom a následne pobytom v pretlakovej komore, riziko dlhodobého poškodenia sa tým veľmi znižuje. Avšak trvalé následky poškodenia tkanív po dekompresnej choroby sú možné.
O čo ide? Potápačské nádoby obsahujú hlavne dusík a kyslík. Čím hlbšia a dlhšia je ponor o to viac dusíka sa dostáva do krvi. Pred vystúpením z vody musí potápači počkať kým sa nadbytočné množstvo dusíka v krvnom obehu vylúči dýchaním. V opačnom prípade vytvorí prebytok dusíka v tele malé bubliny, čím zablokuje cievy a spôsobí zápal. Obsah dusíka v krvi je priamo úmerný počtu bubliniek a vážnosti ochorenia.
Dekompresná choroba je jedna z mnohých okolností spojených s potápaním. Niektorí začínajúci potápači, ktorým tečie krv z nosa si myslia, že ich nosová sliznica bola stlačená tvárovou maskou. V skutočnosti však boli ich prínosné dutiny poškodené zmenou tlaku, čo spôsobilo krvácanie. Potápačom, ktorí pod vodou pociťujú bolesť zubov sa odporúča navštíviť zubára. Pravdepodobne majú zubne dutiny. Tie ak sa nelieči, môžu viesť pri zmene tlaku k prasknutiu rozpadajúceho sa zuba.
Potápanie môže byť nebezpečný šport, ale po absolvovaní riadneho výcviku a neprekročeniu svojich limitov, si môže radosť z potápania užiť každý bez ohrozovania života. Jedným z najdôležitejších preventívnych opatrení je mať potápačské kamarátmi. Nepotápajte sa sami. Vytvorte tím dvoch až troch osôb a zostaňte vo vode blízko, aby v prípade nehody mohol niekto poskytnúť okamžitú pomoc. Niektoré z najtragickejších nehôd pri potápaní sa nestali z dôvodu nedostatočnej prípravy, ale napríklad preto, že si ich pri vystúpení na povrch nevšila okolo plávajúca loď. Vodné športy ponúkajú veľa zábavy, ale vždy zostaňte v strehu a nenechajte sa uniesť.