História

Už v 17. storočí sa zistilo, že proces liečenia možno priaznivo ovplyvniť zmenou tlaku vzduchu. V roku 1662 britský lekár a kňaz Henshaw prvýkrát použil stlačený vzduch pri liečbe pľúcnej choroby. Jeho prvá komora bola nazvaná „Domicilium“. Tlak v komore bolo možné zvýšiť alebo znížiť použitím organových mechov. Kyslík bol objavený nezávisle švédskym lekárnikom Karl W. Scheelem v roku 1772, a anglickým amatérskym chemikom Josephom Priestley v auguste 1774. V roku 1783 francúzsky lekár Caillens ako prvý lekár údajne používal kyslíkovú terapiu.

V 19. storočí boli populárne hyperbarické komory, ktoré fungovali ako pretlakové vzdušné kúpele. V 1834 bola vo Francúzsku postavená hyperbarická komora a s ňou prichádza módna vlna hyperbarickej medicíny. Expozície v hyperbarickej komore boli odporúčané na zvýšenie činnosti vnútorných orgánov, zlepšenie prietoku krvi mozgom a na vytvorenie pocitu pohody. Prichádza sem veľa ľudí, aby vyskúšali túto novú terapiu. V r. 1877 bola vyvinutá prvá prenosná hyperbarická komora a v r. 1891 lekári v USA začali pomocou hyperbarickej kyslíkovej terapie liečiť nervové poruchy.

V 20. storočí sa začína využívať aj kyslíková terapia. Za zakladateľa modernej hyperbarickej oxygenoterapie sa považuje Holanďan J. Boerem. V pokusoch realizovaných od r. 1956 dokázal, že hyperbarický kyslík dokáže saturovať krvnú plazmu kyslíkom natoľko, že transport fyzikálne rozpusteného kyslíka v plazme stačí udržať život takmer vykrvácaných pokusných zvierat. Svoje pokusy opísal v knihe ,,Life without blood“ (Život bez krvi) vydanej v roku 1960.
Táto štúdia zoznámila lekársky svet s možnosťami udržania života bez hemoglobínu pomocou inhalácie hyperbarického kyslíka a stala sa základným kameňom histórie modernej hyperbarickej medicíny.
V 60. rokoch sa kyslíková terapia stáva súčasťou praxe, pretože sa zistil jej účinok pri liečení plynovej gangrény a otravy oxidom uhoľnatým. V r.1963 sa uskutočnil prvý medzinárodný kongres o hyperbarickej medicíne v Amsterdame. V roku 1965 bola dokonca aj v bývalom Československu, v Ostrave uvedená do činnosti viacmiestna komora postavená podľa návrhu prof. Boerema. Postupne sa kyslíková terapia začína používať v čoraz širšej oblasti. Renesanciu prežíva najmä v 70. rokoch, kedy sa možnosti liečenia kyslíkom začínajú výraznejšie skúmať. V r. 1988 vzniká Medzinárodná hyperbarická spoločnosť a v roku 2004 sa hyperbarická medicína stáva samostatným medicínskym odborom.